BEYOND ITINERARIES
  • PLACES
    • Croatia
    • Denmark
    • France
    • Germany
    • Iceland
    • Italy
    • Netherlands
    • Norway
    • Poland
    • Slovenia
    • Sweden
    • Switzerland
  • ABOUT
  • CONTACT
Švajčiarsko prvýkrát
8 Aug 2017

Švajčiarsko som už dlhší čas mala v hlave. Krajina, s ktorou sa mi spájali samé stereotypné pojmy: čokoláda, hodinky, nožíky a bankové účty. Teraz, po ani nie týždni a pár navštívených miestach, by som vymenovala tieto: lanovky, vodopády, vlaky a extrémne drahé služby.

Predtým som mala len veľmi hmlistú predstavu o tom, čo sa dá vo Švajčiarsku vidieť. Prehľad o záchytných bodoch na mape, ktoré by sa dali logicky pospájať v priebehu piatich dní, bol v ešte väčšej hmle, ak vôbec. Tak som strávila pár večerov s googlom a zorientovávala sa. Až z toho vyšiel príjemný, aj keď krátky výlet, a chuť vrátiť sa a objavovať ďalšie miesta.

Stein am Rhein

Stein am Rhein je malé mestečko na brehu Rýna kúsok od nemeckých hraníc. Je známe stredovekým centrom s hrázdenými domami, ktoré sú bohato pomaľované…čímkoľvek. Aj by som povedala, že výjavmi zo života švajčiarskeho ľudu nejaké to storočie dozadu, ale neviem, kde sa vo vtedajšom Švajčiarsku vzali levy a rovnako neviem, ako často si labute zobákom prepichávajú hrude…. divné! Aj tak, príjemná zastávka na dve hodiny, najmä za dokonalého slnečného počasia.

Luzern

Dokonalé počasie pokračovalo aj ďalší deň a spolu s pokojnou hladinou jazera to na mňa v Luzern pôsobilo dojmom prímorského letoviska. Rodiny s deťmi a dôchodcovia na prechádzke po promenáde v nedeľné doobedie očividne netrávili čas za sporákom nad slepačím vývarom. Vyzeralo to, že všetci chcú využiť krásny deň a stráviť ho na slnku. Nad tým všetkým po celý čas dohliadal Mt. Pilatus so zasneženým vrcholom a naznačoval, že asi predsa len nie sme niekde v Stredomorí, ale uprostred najhornatejšej krajiny v akej som kedy bola.

Aare gorge

Nasledujúci deň nás uistil, že sa predsa len ešte neblíži leto a že je stále koniec apríla, vrátane maximálne aprílového počasia. Kaňon rieky Aare sme však s protiďažďovou výbavou zvládli bez kompletného premočenia sa a v pomerne dobrej nálade. Je to nenáročná prechádzka pomedzi ohromujúce skaliská, cez ktoré si cestu rozrazila ľadovcová rieka. V najužšom bode má kaňon šírku len 1 meter. Dokážem si predstaviť, že v hlavnej letnej sezóne je v tomto mieste permanentne hrča turistov divo fotografujúcich a zavadzajúcich si navzájom, ale v apríli za neprestávajúceho mrholenia sme tento problém nemali.

Lauterbrunnen

Lauterbrunnen bol pre mňa top z celého výletu, to hneď na úvod. Odkedy som si uvedomila, že čoraz viac uprednostňujem pokoj a malebnosť dedín pred ruchom a veľkoleposťou veľkých miest, ani ma to nemohlo prekvapiť. Pri hľadaní kde vo Švajčiarsku stráviť nejaký čas v horách som Lauterbrunnen našla ako alternatívu k Interlaken, známej turistickej destinácií a hlavnému centru oblasti. Pre mnohých dedina, kde nič nie je. Pre mňa dedina, kde je všetko podstatné: malý supermarket s kopou lokálnych produktov (ako všetky švajčiarske supermarkety), stanica, odkiaľ vás vlak (za nehoráznu cenu) vyvezie vyššie do hôr a pár reštaurácií, kde robia (aj) syrové fondue. Toto všetko čarovne naaranžované v doline so skalnými stenami dvíhajúcimi sa kolmo nahor po oboch stranách.

No a okrem skál voda. Dolina Lauterbrunnen sa nazýva aj dolinou 72 vodopádov. Prejdite sa kúsok za dedinu a prestanete ich počítať. Alebo nemusíte ísť ani za dedinu, priamo v dedine za domami (tými typickými drevenými s červenými muškátmi na oknách) padá z výšky takmer 300m najpôsobivejší zo všetkých, vodopád Staubach.

No a keď Staubach a ďalších desať – dvadsať jemu podobných vodopádov omrzí, môžete navštíviť vodopády Trümmelbach, ktoré sú zaručene iné. Sú totiž takmer kompletne skryté vnútri hory. Sprístupnené sú cez sústavu tunelov, chodníkov, schodísk a vyhliadok, ktoré ich priblížia takmer na dosah ruky. Sila a hluk, s akými sa voda valí nadol skalnými stenami, je ohromujúca. PS1: Vhodné aj za dažďa. PS2: Veľmi nefotogenické.

Na druhý deň bol čas na prvý kontakt so švajčiarskou vlakovou dopravou. Dôvod na sťažovanie sa by sa našiel – vlak bol plný turistov, nebolo dosť miesta na sedenie. Porovnateľné so Slovenskom. Čo už som ale so slovenskými železnicami nikdy nezažila, bol prejazd okolo pasúcich sa kamzíkov až do sedla  v nadmorskej výške 2 000 m. Stanica Kleine Scheidegg, 2 061 m.n.m., nikde nič, len pár horských chát, historicky vyzerajúci hotel a oslepujúci sneh všade okolo. Staničné vybavenie ľahko predbehne bratislavskú hlavnú, počet koľají takmer tiež. No ale ten výhľad! Štvortisícovky (okej, jedna bez pár metrov) Eiger, Mönch a Jungfrau ako na dlani a dokonca na cca pol hodinu nie skryté v hmle a zaliate slnkom! Dokonalé načasovanie. Poloslepí zo snehu, ale vysmiati ako lečo sa vezieme dolu a ja si sľubujem, že sa určite v jedno leto vrátim, a hlavne pešo.

Chur

Mini roadtrip zakončujeme v meste Chur, ktoré sa pokladá za najstaršie mesto Švajčiarska. Z môjho pohľadu nič výnimočné, ale ako pozvoľný návrat z hôr do civilizácie viac než vhodné – pokojné miesta takmer bez ľudí v historických uličkách i rušnejšie centrum nákupov a dopravy, všetko samozrejme obklopené neodmysliteľnými švajčiarskymi horami.

Provence podruhé, Occitanie poprvé Švajčiarsko two months later

Related Posts

Také iné Chorvátsko

Croatia, My travels

Také iné Chorvátsko

Amsterdamské maličkosti

My travels, Netherlands

Amsterdamské maličkosti

Päť dní v Kodani

Denmark, My travels

Päť dní v Kodani

© BEYOND ITINERARIES 2023