Toto leto som v Kodani bola štvrtýkrát. Nesťažujem sa, to nie. Kodaň milujem. Len bol čas vynechať Malú morskú pannu a Nyhavn a objavovať miesta dovtedy nevidené. A tak som päť dní chodila, kde som dovtedy nechodila. Vlastne som nechodila. Aby som bola presná, bicyklovala som. Všade.
Deň prvý. Veľa slnka a pláž.
Hneď v prvý deň bolo krásne slnečno. Poznajúc už trochu náladové počasie na severe (a pomáhajúc si predpoveďou) som vedela, že toto nepotrvá dlho. Rozhodovanie teda bolo rýchle a bezbolestné: výlet na pláž. Cesta by tiež bola rýchla a bezbolestná, nebyť defektu, ale aj ten prebolel viac-menej rýchlo, a tak som po necelej polhodinke (orientovanie sa v cyklocestách mi ešte moc nešlo) bola z rušného centra mesta v inom, úplne vychillovanom svete a hľadala, kde zaparkujem bicykel, aby som ho neskôr našla (a hlavne spoznala medzi ostatnými).
Amager Strandpark je niekoľkokilometrová piesková pláž na umelo vybudovanom ostrove. Severná časť bližšie k centru je prírodnejšia s pieskovými dunami a úzkymi drevenými chodníkmi, poskytujúca skryté zákutia a súkromie. Južná časť je viac v štýle see and be seen so širokou promenádou a trávnatými plochami využívanými na šport či pikniky. Práve tam som si opäť potvrdila schopnosť severanov využiť akýkoľvek náznak slnka a tepla. Pláž bola plná opaľujúcich sa, zopár ľudí bolo aj vo vode, ktorej k príjemnej hranici 20°C pekných pár stupňov chýbalo.
Z pláže je výhľad na rad veterných turbín a Øresundsbroen, most spájajúci Dánsko so Švédskom. Okolie križujú veľké nákladné lode i lietadlá pristávajúce na neďalekom letisku Kastrup.
Dokonalým estetickým doplnkom je Kastrup Søbad. Drevené mólo vás zavedie ku kruhovej konštrukcií v tvare slimáka zakončenej platformou na skákanie. Funkčnosť nezaostáva: tento open air bazén je otvorený pre verejnosť, poskytuje ochranu pred vetrom a vytvára tak perfektné miesto pre slnenie sa, plávanie i skákanie do vody. A vraj sa oplatí vidieť aj večer kvôli peknému osvetleniu.
Kúsok južnejšie smerom k letisku sa nachádza budova Den Blå Planet, kde sídli akvárium. Impozantná stavba je zo všetkých strán obklopená vodou. Rovnako veľa vody je zrejme vnútri, ale o tom som sa osobne presvedčiť nešla – nie som si istá, či by som sa ešte niekedy chcela kúpať v mori, keby som tak spravila.
Deň druhý. Čaro Nørrebro – Assistens Kirkegård a Jægersborggade.
Ubytovaní sme boli v Nørrebro, cool štvrťti plnej mladých ľudí a mixu kultúr. Druhý deň bol čas spoznať viac z jej atmosféry. (Rovno poviem, že chodiť celých päť sní cez Nørrebro výhradne na bicykli bola chyba. V posledný deň po vrátení bicyklov sme šli domov pešo a takmer som plakala, keď som z perspektívy chodca objavovala ďalšie a ďalšie super miesta a obchody, všetky do jedného v nedeľný podvečer zatvorené.)
Cintorín Assistens Kirkegård je snáď najkrajší cintorín, aký som kedy videla (a to som ich videla celkom dosť v rôznych krajinách, nielen tie slovenské dušičkové). Obrovská zelená plocha v centre Nørrebro, kde sa i v súčasnosti pochováva, so sebou nesie viac ako 250-ročnú históriu. Je miestom posledného odpočinku známych Dánov ako spisovateľ Hans Christian Andersen, fyzik Niels Bohr či filozof Søren Kierkegaard. Cintorín je zároveň dnešnými obyvateľmi Nørrebro využívaný ako park, kde si ľudia robia piknik alebo len tak ležia na tráve medzi starými hrobmi, je to miesto stretnutí a cez hlavnú aleju sa veselo jazdí na bicykloch. (Nielen) na Slovensku nepredstaviteľné.
Jægersborggade je najviac hip ulica v Nørrebro a možno aj v celej Kodani. Neveľká ulica je domovom reštaurácií, kaviarní, second handov s vintage oblečením, galérií. Kto chce ochutnávať, nech príde viackrát – za jednu návštevu ochutnať všetko, čo stojí za ochutnanie, je bez šance. Ja som stihla vyskúšať zmrzlinu z Istid (organická zmrzlina pripravovaná tekutým nitrogénom – nech už to znamená čokoľvek, slaný karamel bola výborná voľba) a škoricové hniezdo z Meyers Bageri (po ochutnaní som sa chcela okamžite vrátiť a nakúpiť si zásoby na celý týždeň, ideálne na celý život).
Deň tretí. Dážď a yatzy.
Čo viac dodať? V niektoré dni treba aj airbnb byt využiť na 100% (vlastne 90%). Večer bicyklom na ostrov Refshaleøen. V minulosti industriálna oblasť, dnes sú priemyselné budovy využívané ako kreatívne priestory a ostrov ako miesto eventov a festivalov.
Deň štvrtý. Bicyklom mestom i cez dánske polia.
Po upršanom dni opäť vyšlo slnko a ja som vyštartovala odškrtávať ďalšie miesta z môjho zoznamu.
Podvodná socha pod mostom Hojbro je milá maličkosť, o ktorej asi veľa turistov nevie (súdiac podľa toho, že som do vody nakúkala jediná). Fotodokumentácia nie je – z brehu sa podvodný svet zle fotí.
Botanická záhrada (Botanisk Have) bola za slnečného popoludnia plná oddychujúcich ľudí. Od samotnej záhrady som čakala viac – z väčšej časti mi prišla ako obyčajný park s trávnikmi a sem-tam nejakou zaujímavou rastlinou. Ale pavilón paliem potešil o to viac. Krásny skleník je dominantou celej záhrady a jeho interiér vyzerá tak milo historicky! Odporúčam hlavne počas chladnejších dní – v lete a slnku je samozrejme pobyt v ňom, ako v každom inom skleníku, trochu nekomfortný.
Ďalšia zastávka Østre Anlæg, tichý a nenápadný park za národnou galériou. Jazerá s leknami, mierne zvlnený terén a staré stromy a kry vytvárajú pokojné zákutia skryté pred ruchom mesta. Väčšina turistov ho vynechá – Kodaň je plná zelene a parkov, a tak som sa o ticho delila len s pár dvojicami a dvomi či tromi malými skupinkami.
Oblasť Brumleby a ulicu Olufsvej som objavila po zadaní „Copenhagen hidden gems“ do Googlu. Nachádzajú sa v časti Østerbro, hneď vedľa rušnej Østerbrogade, no i tak sú dobre skryté.
Olufsvej, malebná a pestrofarebná, táto ulička bola extrémne fotogenická. Brumleby, hneď za Olufsvej, je sociálne bývanie postavené pred 150 rokmi. Malé žlto-biele domčeky, jeden ako druhý v niekoľkých radoch a predsa každý svojský podľa predstáv svojich obyvateľov. Stoličky a stolík pred každými dverami, bujnejúce rastliny v kvetináčoch, prádlo sušiace sa na žinkách a detské hračky rozhodené po cestičkách vytvárali atmosféru dediny uprostred mesta. Zároveň mi celá oblasť dávala pocit, že tam nepatrím a zasahujem do niečoho uzavretého, žijúceho svojím vlastným životom, tak som tváriac sa najviac nenápadne zase rýchlo odišla.
Po obede vo Westmarkete som vyrazila k 8tallet, obytnému komplexu a oceňovanému architektonickému dielu posledného desaťročia. Netušila som, že cesta povedie cez polia, kde okrem oviec a kráv nebolo nikoho – dobre vybudovaná cyklotrasa ale bola samozrejmosťou.
V 8tallet nájdete všetko, čo (ne)možno očakávať od moderného bývania v Dánsku – reštauráciu, jazero s člnkami, barbecue, vonkajšiu posilňovňu aj detské ihrisko. N úplnom okraji mesta – za ním nič len dánska (pomerne nudná a rovinatá) príroda.
Deň piaty. Dážď, dospávanie prebdenej noci a večerný Superkillen.
Opäť deň strávený prevažne vnútri. Večerná prechádzka z centra po vrátení bicyklov nás zaviedla aj do parku Superkillen. V nedeľný podvečer po daždi tam nebolo takmer nikoho, čo silne kontrastovalo s realitou bežných dní, kedy je park rušným miestom plným aktivity. Predzvesť návratu domov.
