Ako niekto, kto snáď do pätnástich rokov trávil každé leto jeden až dva týždne s rodinou na nejakom chorvátskom ostrove, som si myslela, že v Chorvátsku od septembra do júna zdochol pes. Omyl! Jasné, je to neporovnateľné s letnými mesiacmi, ale turisti už objavili Chorvátsko aj mimo sezóny. Zájazdy po pamiatkach sa rozmáhajú najmä medzi nemeckými dôchodcami a tak je bežné v jesenných či jarných mesiacoch stretnúť v jednom meste aj niekoľko väčších skupín sprevádzaných historickým výkladom a cvakaním fotoaparátov.
Split, ako druhé najväčšie mesto v Chorvátsku a najväčšie na jeho pobreží, nie je iný. Rušný aj mimo hlavnej sezóny, ale s trochou jesennej lenivosti. A je to dobrý nápad na novembrový predĺžený víkend. Nielen kvôli skejt spotom.
Ubytovanie v Diokleciánovom paláci znelo wau. Palác z čias Rímskej ríše zapísaný v UNESCO, okolo ktorého postupne vyrástol celý Split. Neskôr som pochopila, že Diokleciánov palác nie je nejaká osamotená veľkolepá stavba, ale pokrýva prakticky celé historické centrum mesta a je to vlastne akási spleť uličiek medzi kamennými budovami z dávnych či menej dávnych čias. Aj tak, bývať v starom dome s výhľadom na Narodni trg bolo viac než fajn.
Pochopiteľne, bývanie v starobylom Diokleciánovom paláci znamená, že človek nezaparkuje hneď vedľa dverí… a ak chce parkovať zadarmo, tak ešte o kúsok ďalej. A tak s trochou batožiny a veľa skejtami schádzame za šera dolu Vukovarskou ulicou. Ulica je celá lemovaná horiacimi sviečkami. Až neskôr zisťujem, že ide o spomienkou na obete bojov vo Vukovare, chorvátskom meste, ktoré bolo kompletne zničené počas vojny v roku 1991. Opäť pripomienka toho, že o Chorvátsku viem toho málo aj po toľkých návštevách.
Jednou z najlepších vecí na Chorvátsku a aj iných balkánskych krajinách je, že trhy tu nie sú žiadnou hipsterskou záležitosťou, ale tradíciou a samozrejmosťou. Milujem ten ruch a stoly s kopami čerstvej zeleniny a ovocia. A hlavne fíg!
