Autom cez Kodaň do Švédska a späť (časť 1. Kodaň)
Výber letnej dovolenky bol tento rok v mojich rukách. A ja som nadobúdala čoraz silnejší pocit, že sa chcem znova vydať do krajiny, kde som prežila najlepší rok života. Opäť vidieť môj obľúbený spot pri jazere, ale pozrieť sa aj na všetky miesta, ktoré som počas toho roka nestihla, lebo som bola príliš zaneprázdnená študentským životom.
Do Kodane sme dorazili po pätnástich hodinách jazdy. Dovolenkové šialenstvo na nemeckých diaľniciach sme prežili bez ujmy a paradoxne aj bez zásadnejšieho vyčerpania – vidina návratu do Škandinávie asi spravila svoje. Slnko akurát zapadalo a my sme odpadli do postele – posledné booknuté ubytko na najbližšie dva týždne.
Na druhý deň kodanský štandard – požičať si bicykle. Za prvou križovatkou sme ale zistili, že tentoraz to bude aj s nadštandardom – AUTOMATICKOU PREHADZOVAČKOU!!! Šliapeš si to do kopca a bicykel sám prehodí na nižší stupeň. Svištíš si to po rovinke a bicykel sám prehodí na vyšší stupeň. Pýtam sa – prečo to ešte nemám doma???
Okrem superbicyklov mi v tú nedeľu prišlo všetko v Kodani neštandardné. Hlavne pokoj a lenivo prázdne ulice, tak typické pre letné nedeľné rána v meste, ale tak odlišné od Kodane, akú som si pamätala z minula. A neskôr horúčava a bezvetrie. Tiež tak nezvyčajné pre sever Európy. Domáci odhodlaní nepremárniť ani minútu tohto výnimočného počasia zaplavili „pláž“ – v minulosti priemyselnú oblasť dokov, dnes rezidenčnú štvrť s kancelárskymi budovami Islands Brygge/Fisketorvet. Trávniky pokryté opaľujúcimi sa telami a miešajúca sa hudba z prenosných reproduktorov – neexistuje lepšie miesto na socializáciu.
Polovica populácie Kodane teda trávila nedeľu v štýle beach boys & girls. Druhá polovica sa predierala medzi stánkami v Copenhagen Street Food. Nachádza sa na ostrove Papirøen blízko centra rovno oproti Nyhavn, čo zaručuje cool miesto, ktoré spolu s chillovou hudbou a výborným jedlom rovní sa super atmosféra – hlavne za slnečných dní, kedy sa dá sedieť vonku pri vode.
Park Superkilen vlastne nie je parkom v pravom slova zmysle (žiadne storočné stromy a rozsiahly trávnik). Je to skôr urban priestor, ktorý do bodky vystihuje štvrť Nørrebro, kde sa nachádza. Na prevažne betónovej ploche sú rôzne objekty pôvodom z celého sveta – rovnako ako obyvatelia tejto štvrte.