Island: Na juhu po Ring Road – vodopády, čierny piesok a Mordor

Po povinnej jazde cez Golden Circle sme sa vrátili na cestu číslo 1, čiže Ring Road. Najväčšiu masu turistov sme nechali za sebou a razili si cestu islandskou krajinou – na juhu stále dosť zelenou, hoci úplne bez stromov. Z auta je stále na čo pozerať. Veľa času sme v ňom ale nestrávili. Na juhu sú places-to-see tak nahusto, že sme každú chvíľu niekde zastavovali.

Vodopád Seljalandsfoss je v podvečernom slnečnom svetle úplne očarujúci a mierna sprcha pri kráčaní poza neho vôbec neprekážala mne ani fotoaparátu. Asi 500 metrov od neho je v skalnej praskline skrytý menší Gljúfrafoss, ktorý väčšina turistov vynechá. Prístup k nemu môže byť trochu komplikovaný kvôli vode (jednoduchá rada: vyzuť a prebrodiť), ale po ľadovom osviežení nôh si môžete užívať samotu uzavretí s vodopádom v „jaskyni“.

Nie ďaleko od Ring Road, ale skrytý pred mnohými turistami, je Seljavallalaug, jeden z najstarších bazénov na Islande. Samotná voda v ňom vyzerá na prvý pohľad dosť nevábne, ale je príjemne teplá a výhľady na okolité kopce stoja za to. Ak máte šťastie a ste v bazéne sami, je to úplne epické miesto.

Len kúsok odtiaľ hneď pri Ring Road je ďalší vodopád, Skógafoss, len omnoho vyšší a silnejší. Drevené schody vás zavedú k vyhliadke na jeho vrchole a chodník ešte ďalej k výhľadom pozdĺž rieky Skógá.

Trosky lietadla v Sólheimasandur boli… hmm… testom trpezlivosti. V minulosti sa pravdepodobne dalo ísť autom až takmer k lietadlu, ale prílev turistov zrejme domácich priviedol k vybudovaniu parkoviska pri Ring Road a uzavretiu cesty k lietadlu, takže sme 4 km trasu tam (a 4 km späť) prešli… hmm… so skeptickými očakávaniami. Lietadlo až do posledného momentu nie je vidieť, takže sa človek pýta sám seba, či na konci cesty naozaj niečo bude alebo je to len bezcieľna prechádzka islandskou pustatinou.

Čierna púšť okolo lietadla je predzvesťou čiernych pláží a skalných útvarov v okolí dediny Vík. Dosť turistov a veľa vetra, ale konečne aj bezprostredný kontakt s morom! Zastaviť sa oplatí pri útesoch Dyrhólaey, aj čiernej pláži Reynisfjara.

Po splnení všetkých bodov itineráru sme zamierili do kempu Þakgil 14 km smerom do vnútrozemia a prešli Mordorom, na konci ktorého nás čakala takmer idylická zelená lúka obklopená kopcami a podivnými skalnými útvarmi chrániacimi pred vetrom. Drobná ranná prechádzka („idem si len tuto čítať knižku na tú skalu“, „ale keď už som tu, pozriem sa ešte kúsok vyššie“) priniesla nečakane pekné výhľady.